Súčasťou parných systémov býva kondenzátne potrubie, ktorým sa prepravuje kondenzát vzniknutý vo výmeničkách a z časti aj v parnom potrubí. Teploty prepravovaného média sú spravidla do 70°C maximálne však 110°C, v tlakovej rade do 1 MPa. Z tohoto hľadiska je pre vedenie kondenzátu vhodné predizolované potrubie združenej konštrukcie.

 

Špecifikom kondenzátu je často jeho zvýšená agresívnosť so silnými korozívnymi účinkami na medionosnú rúru. Z tohoto dôvodu sa ako materiál teplonosnej rúry doporučuje používať materiály vzdorujúce agresívnym účinkom kondenzátu a to antikorózne ocele prípadne laminátové potrubia.

 

Plastové potrubia sa nedoporučuje používať, pretože u kondenzátneho potrubia sa nedá vylúčiť krátkodobé zvýšenie teploty nad 70°C. Pokiaľ je použitá nízkouhlíková oceľ, spravidla sa volí väčšia hrúbka steny rúry a to o tri až päť stupňov.

Pri projektovaní kondenzátneho potrubia sa často prihliada na súbežne vedené parné potrubie a preto sa jednotlivé komponenty trasy volia analogicky s komponentmi klzného systému. Jedná sa hlavne o umiestnenie pevných bodov, stanovenie dilatačných úsekov a kompenzačných komponentov. Pokiaľ má kondenzátne potrubie prechádzať betónovým blokom pevného bodu a nie je v ňom zakotvené, robí sa takzvané klzné uloženie, kde okolo plášťa kondenzátneho potrubia sa dáva bitumenová lepenka, ktorá umožní axiálny pohyb kondenzátneho potrubia. Kondenzátne potrubie je však možné projektovať aj úplne nezávisle, vrátane ukladania a montáže s predpínaním systému.